Viete že?

Najstarší predmet v Klenotnici je oválny brúsený krištáľ, ktorý vyhotovili okolo roku 970 v rakúskom Metz. To znamená, že má vyše 1145 rokov!

Najmladším predmetom v Klenotnici je kalich, ktorý sa dostal do Ostrihomu v roku 1991 ako dar od pápeža Jána Pavla II. 

Pri budovaní základov ostrihomskej katedrály vykopali jamu, ktorá siahala až po skalnatý základ Hradného vrchu aby zabezpečili stabilitu budovy. Steny držiace kupolu majú hrúbku 17 metrov!

Najstaršia liturgická textília Klenotnice je Anjou gobelín približne z roku 1370, ktorý slúžil ako predný kryt na oltár.

Najväčší zvon baziliky váži 5827 kg. Je to presne toľko, koľko váži samica slona afrického.

Výška baziliky je 100 metrov, čo je rovnaká výška ako 18 na sebe postavených žiráf.

V Klenotnici sa nachádza najviac predmetov, ktoré boli použité pri korunovácií uhorských kráľov.

Základom zamatových kňazských rúch, ktoré sú vystavené v Klenotnici je tenká hodvábna niť. Hodvábna niť je výsledkom prirodzenej premeny priadky morušovej. Húsenica sa mení na kuklu, pričom na svoju ochranu vytvára zámotok (kokón), v ktorom potom strávi 2-3 týždne.

Vlákno v zámotku meria asi 800-1000 metrov a jeho hrúbka je okolo 0,037 mm a je ho potom možné použiť ako základ jednej z najpevnejších tkanín v textilnom priemysle. K výrobe 1 kilogramu hodvábu je potrebných asi 2-3 tisíc kusov kokónov.

Výroba farebných kňazských rúch sa začala zafarbením hodvábnej nite. Tajomstvo a receptúra farbenia hodvábnej nite bola dôkladne strážená v každom talianskom mestskom štáte. V 15. storočí vo Florencií medzi najdrahšie farby patrili nachová alebo karmínová (tú vyrobili pomocou farbiva extrahovaného zo samičiek červca nopálového), jedinečná farba verdebruno (zeleno-hnedá), či tzv. alessandrino, sýta fialová farba vytvorená z červenej a modrej farby.

Zamat je špeciálny typ hodvábneho tkaniva, keď nad útkami umiestnia útky vyrobené z kovu. Pri tkaní osnova sa nad nimi vytvárajú slučky. Z nich vznikajú dva druhy zamatu, jeden s prerezaním slučiek, a druhý s nedotknutými slučkami.

Vo výnimočných prípadoch ozdobili farebné zamaty aj zlatou niťou. V Klenotnici nájdete viacero kňazských rúch, ktoré skrášlili zlatou niťou. Aj z týchto vyniká Fojnické kňazské rúcho, Matejove kňazské rúcho a tzv. Báthoryho kňazské rúcho, ktoré ozdobujú slučky vyrobené použitím zlatej alebo pozlátenej striebornej nite.

Pri budovaní baziliky použili mnoho technických noviniek, napríklad v Maďarsku ako prví použili duté tehly.

Zo sôch baziliky sa prvé dostali na svoje miesto v roku 1831 (socha Svätého Štefana mučeníka a hrobka Karola Ambrusa) a posledné v roku 1915 (socha košických mučeníkov). 

V Bazilike bola najskôr postavená krypta a kaplnka Sv. Štefana v roku 1831 a posledná bola južná veža a stĺporadie   v roku 1869.  

Stavba baziliky trvala 47 rokov: v roku 1822 bol položený základný kameň a v roku 1869 posledný uzáverový kameň.

Ak by sme spočítali dekorácie baziliky, okrasné sochy a reliéfy, najviac by sme našli anjelov – len pri organe ich môžeme najsť 16.

Názov a dĺžka Ostrihomskej baziliky je vrytý do podlahy Katedrály Sv. Petra pod názvom:
 BASILICA CATHEDRALIS ESZTERGOM.

Vnútro baziliky skrýva Bakócziho kaplnku postavenú v 16. storočí, ktorá sem bola premiestnená bravúrnym spôsobom: staviteľ Ján Packh ju rozpílil na 1600 kusov, následne ju na jej novom mieste znovu poskladal, z čoho bola vytvorená nová kaplnka baziliky.

Pôvodne vo fojnickej kazule bolo čalúnenie kráľa Mateja. Ďalší kus tohto čalúnenia je vystavený v Maďarskom národnom múzeu.

Práca štyroch ostrihomských arcibiskupov bola potrebná na to, aby sa bazilika postavila. V kolonáde možno nájsť erb každého z nich. Nápis pod erbom ukazuje, kto pracoval na ktorej časti výstavby:

                               Alexander Rudnay– coepit –  začal

                               Jozef Kopácsy  – continuavit –  pokračoval.

                               Ján Scitovszky – consecravit –  vysvätil.

                               Ján Simor – consummavit –  dokončil.

V minulosti obohatilo Klenotnicu viacero umeleckých diel a pravdepodobne ich Ostrihomský arcibispuk dostal do daru. Medzi týmito relikviami sú Matejova kalvária, väčší aj menší roh kráľa Žigmunda, Corvinov roh, Fojnická kazula a Horský kryštalický relikviár.

Na rúchach sú vyšité rôzne kríže a na jednom štvorcovom metre nájdeme asi 8 – 10 druhov výšiviek. 

Pre stredovekého človeka malo hodnotu nielen zlato, striebro a drahé kamene, ale aj látky, ktoré vynikali svojou krásou, farbou, alebo zaujímavosťou. Na výstave Klenotnice môžeme nájsť nádhernú dverorezbu, ktorá zobrazuje úmrtie Márie, môžeme tam nájsť aj drevené náušnice zobrazujúce ukrižovanie Krista.

Podľa pôvodného návrhu by bazilika spolu s priľahlými stavbami obsadila celé Hradné návršie. Keď navštívite Panoramatickú miestnosť na 2. poschodí, môžete tam vidieť aj model pôvodného návrhu.